Bharatiya Nagarik Suraksha Sanhita, 2023
कलम 111
Definitions
In this Chapter, unless the context otherwise requires,—
(a) “contracting State” means any country or place outside India in respect of which arrangements have been made by the Central Government with the Government of such country through a treaty or otherwise;
(b) “identifying” includes establishment of a proof that the property was derived from, or used in, the commission of an offence;
(c) “proceeds of crime” means any property derived or obtained directly or indirectly, by any person as a result of criminal activity (including crime involving currency transfers) or the value of any such property;
(d) “property” means property and assets of every description whether corporeal or incorporeal, movable or immovable, tangible or intangible and deeds and instruments evidencing title to, or interest in, such property or assets derived or used in the commission of an offence and includes property obtained through proceeds of crime;
(e) “tracing” means determining the nature, source, disposition, movement, title or ownership of property.
पडताळणी प्रलंबित
हे का आहे
आर्थिक गुन्हे व धनशोधन राष्ट्रीय सीमा ओलांडत वाढत असल्याने, गुन्ह्यातून मिळालेल्या संपत्तीचा मागोवा घेणे, गोठवणे आणि जप्त करणे यासाठी भारताच्या कायद्यात आंतरराष्ट्रीय सहकार्याचे एक ढाँचे (फ्रेमवर्क) आवश्यक होते. हे प्रकरण (जुना आपराधिक प्रक्रिया संहिता Section 105A मधून पुढे आणलेले) तो यंत्रणा उभी करते, आणि या विभागात ‘मालमत्ता’ व ‘गुन्ह्यातून मिळालेले उत्पन्न’ अशा कोअर संज्ञांची नेमकी मांडणी केली आहे, जेणेकरून भारतीय अधिकाऱ्यांप्रमाणेच परदेशी ‘करारबद्ध राज्ये (contracting States)’ही त्या संज्ञांचा एकसारखा अर्थ लावतील.
न्यायालये याला कशी वाचतात
हे तरतूद माजी CrPC Section 105A चे थेट पुनर्मूल्यांकन असल्याने, न्यायालयांनी या संज्ञा साधारणतः व्यापक व उद्देशपूर्ण पद्धतीने वाचल्या आहेत—विशेषतः ‘मालमत्ता’ ही संज्ञा धनशोधन व संपत्ती-जप्ती प्रकरणांत विस्तृत अर्थाने घेण्यात आली असून त्यात बँक खात्यांपासून व्यवसायिक संपत्तीपर्यंत आणि समतुल्य किमतीची मालमत्ताही समाविष्ट आहे; केवळ गुन्ह्याशी थेट जोडलेल्या भौतिक वस्तूंवरच मर्यादा नाही. नवीन BNSS अंतर्गतही या व्याख्या वेगळ्या पद्धतीने समजावून सांगणारा कोणताही सर्वोच्च न्यायालयाचा मोठा निर्णय नाही, कारण हा तरतूद स्थिरस्थावर कायद्याचेच प्रतिबिंब आहे.
सामान्य गृहितके
धरण: ‘मालमत्ता’ इथे फक्त जमीन किंवा इमारतींनाच म्हणतात.
घटना: ही व्याख्या खूप व्यापक आहे आणि गुन्ह्याशी संबंधित सर्व प्रकारची संपत्ती—पैसा, कागदपत्रे, डिजिटल संपत्ती, आणि इतर कोणताही मालमत्तेचा प्रकार—यांचा समावेश करते.
धरण: कोणताही परदेशी देश आपोआप ‘करारबद्ध राज्य (contracting State)’ ठरतो.
घटना: फक्त ज्या देशांबरोबर भारताच्या केंद्र सरकारने विशिष्ट करार किंवा व्यवस्था केलेली आहे, तेवढेच ‘करारबद्ध राज्य (contracting States)’ मानले जातात.